Baranec

Výstup na Baranec patrí medzi tie náročnejšie túry. Svojou výškou, 2184 m, je tento vrch tretím najvyšším končiarom Západných Tatrier a dominuje nad Liptovskou kotlinou. S jeho pokorením začíname v ústi Žiarskej doliny, odkiaľ sa pustíme po asfaltke sledujúc žltú značku. Narazíme na smerovník a odbočíme na lesný chodník. Smrekový les zdolávame serpentínami, stúpame až na hrebeň Starej stávky (1299 m ). Tu sa nám naskytujú , i keď obmedzené, ale aj tak najkrajšie pohľady na centrálny hrebeň. Pokračujeme hrebeňom pokrytím kosodrevinou a skalami. Dostávame sa na Holý vrch (1715 m), s informačnou tabuľou náučného chodníka vedúceho z Račkovej doliny. V minulosti tu stál turistický prístrešok.

Stúpame kosodrevinou, ktorá sa zdá byť nekonečná. Scenéria je fantastická a určite stojí za vynaloženú námahu. Pásmo kosodreviny sa stráca, krajina sa otvára a mení na hole. V lete tu rastie nespočetné množstvo chránených rastlín a spoločnosť nám robia aj svište.

Ďalej stúpame kamenistým chodníkom, ktorý nás privedie až na vrchol Baranca, s týčiacim sa betónovým pilierom. Ak máte šťastie a na oblohe niet ani mráčika, naskytne sa vám krásny kruhový výhľad na všetky svetové strany, na Smrek, Plačlivé, či Tri kopy.

Po doplnení tekutín a nasýtení sa okolitou krajinou, schádzame ďalej po žltej, ktorá nás privedie až do Žiarskeho sedla. Z tohto rázcestníka je možné ďalej pokračovať na hrebeň (Plačlivé) alebo zísť do niektorej z dolín (Jamnícka a Žiarska dolina). Naša trasa však vedie po zelenej značke na rázcestie Pod Homôlkou, kde sa napájame na modrú a pokračujeme ďalej až k obľúbenej a turistami vyhľadávanej Žiarskej chate (1290 m). Od chaty pokračujeme asfaltkou až do ústia doliny, kde sme túto túru začali.

Neboli nájdené žiadne príspevky.